O mne

Kto je Polin?

Polin je Paula a Paula je Polin. Veľa ľudí sa ma pýta prečo Polin. Od základnej školy som sa snažila naučiť po francúzsky. Na hodinách francúžštiny sme mali francúzske mená. A keďže ja som Paulína, volali ma PAULINE, čítaj po:lin. Veľmi sa mi to vždy páčilo, znelo to tak milo. Preto, keď som rozmýšľala, ako sa budú volať moje ručne maľované hrnčeky, rozhodla som sa pre Polin.

Mám 33 rokov, pochádzam z dedinky Lazany, ktorá je na strednom Slovensku, žila som 8 rokov v Bratislave a tento rok som sa presťahovala do Prievidze.

Ako som sa dostala k ručne maľovaným hrnčekom?

Prvý hrnček som namaľovala v lete v roku 2016. Nikdy predtým som na hrnčeky nemaľovala. Bola som po náročnej operácií nezhubného nádoru hlavy už polroka doma a liečila som sa. Liečba bola náročná a znášala som ju ťažko. Moja sestrička mi doniesla biely hrnček a jednu čiernu farbu. Povedala mi, aby som niečo namaľovala. Chcela ma rozveseliť. Inak ja mám najlepšiu sestru na svete. Tak som teda namaľovala. A umyla, čo som namaľovala a znova namaľovala a znova umyla. Potom ma viezla na kontrolu a zastavili sme sa v obchode a kúpili sme 10 čistých bielych hrnčekov.

A potom to prišlo. Namaľovala som celú sadu hrnčekov. POLIN ešte neexistovala. Teda existovala, ale netušila, že sa bude volať Polin. Moja sestrička Peťka však mala a stále má s jej priateľom Lukym Dielničku pri družstve, kde vyrábajú fotorekvizity pre fotografov. Nafotili mojich 10 hrnčekov a dali na ich stránku. Do 2 minút boli všetky predané. A ja som opäť mala radosť zo života, pretože som pochopila, že maľovanie mi pomáha, a že mám na tomto svete ešte čo povedať.

Čo pre mňa hrnčeky znamenajú?

1.11.2016 som sa dokázala vrátiť do mojej práce, ktorá ma stále živí a veľmi baví. Mám vyštudovanú ekonomiku a manažment podniku. Bola som šťastná, že som to dokázala, aj vďaka hrnčekom. V novembri 2016 som sa rozhodla, že skúsim predávať moje hrnčeky na Burzoblšáku v Bratislave. Namaľovala som 35 ks hrnčekov a išla som. Peťka mi pomáhala, lebo sama som bola stále slabá. Ale s jej pomocou sme to zvládli. Záujem o hrnčeky ma milo prekvapil.

V tej istý deň vznikla POLIN. Založila som si účet na Facebooku. Vymyslela si logo. Nemaľovala som preto, aby som išla zarábať milióny. Maľovanie hrnčekov sa stalo mojou veľkou záľubou a terapiou. Maľovala som a stále maľujem s úsmevom na tvári, aby som dokázala pomáhať sebe a aj iným.

Ako príbeh pokračuje?

Rok 2017 bol pre mňa najkrajší aj najhorší zároveň. No som vďačná aj za to dobré aj za to nepekné. Na jar mi diagnostikovali zhubný nádor štítnej žľazy. Po tom všetkom, keď som si myslela, že mám to najhoršie za sebou. ALE ZVLÁDLA SOM TO! Operácia, liečenie, pomoc najbližších. Preto som nejaký čas nemaľovala, preto som odmietala zákazky. Ale viera, že sa z toho dostanem a naďalej budem môcť maľovať hrnčeky na želanie pre radosť, a že sa vrátim do mojej práce, ma držala nad vodou. A viete čo? Som v poriadku a maľujem a pomáham ďalej.

Rok 2018 bol pre mňa rok vďaky, udržiavania zdravia a plnenia si snov, malých aj tých väčších. Založila som instragram, moje hrnčeky začali predávať handmade predajne po Slovensku a začala som maľovať aj misky, čajníky a vyrábať zrkadielka.  Prvýkrát som bola na ozajstnej dovolenke a navštívila moju vysnívanú Barcelonu. K doktorom chodím pravidelne a maľovanie hrnčekov je pre mňa stále veľká terapia. Mám najlepšieho partnera na svete, ktorý mi je veľkou oporou a vie ma rozosmiať. Spoznala som veľa nových ľudí a som vďačná, že ich mám vo svojom živote.

Čo prinesie rok 2019? Už teraz viem, že nový domov v Prievidzi a webovú stránku pre Polin. Ostatné sa nechám prekvapiť.

ĎAKUJEM

ĎAKUJEM každému jednému človiečikovi, čo si objednal a ešte aj objedná u mňa hrnček, šálku, čajník, či misku.

ĎAKUJEM, že môžem robiť radosť tým, že namaľujem personalizovaný hrnček.

ĎAKUJEM, že vďaka predaju viem pomáhať aj iným.

ĎAKUJEM za krásne správy, za chvály, za úsmevy, čo mi rozdávate na trhoch.

ĎAKUJEM, že aj vďaka vám ďalej rastiem a učím sa.

ĎAKUJEM, že žijem.

NAPI SA AJ TY S ÚSMEVOM!